báseň
Žalúzie
Do izby prenikajú lúče svetla cez žalúzie.S ľahkosťou maľujú tichú scenériu.Pokojný súlad tmy a žiary,v rovnováhe protikladov.
Nepozvaní, no očakávaní poslis istotou berú tme jej hĺbku a silu.Nevyžiadaná návštevaodkrýva skryté pravidlo.
Sila, ktorá nás nepotrebuje,no súdi medzi životom a smrťou.Ale nie hneď. Má čas.Robí to pomaly a pokojne.
Lúče, ako prameň inšpirácie,lejú sa do miestnosti.Odpijem si z nich dúšok,aby som videl hlbšie.
No jasu pustím len s mierou.Neunesiem toľko pravdy.Harmónia ako cnosťsa rodí z nutnosti.