Do izby prenikajú lúče svetla cez žalúzie.
S ľahkosťou maľujú tichú scenériu.
Pokojný súlad tmy a žiari,
v rovnováhe protikladov.
Nepozvaní, no očakávaní posli,
s istotou berú tme jej hĺbku a silu.
Nevyžiadaná návšteva
Odkrýva skryté pravidlo.
Sila, ktorá nás nepotrebuje,
no súdi medzi životom a smrťou.
Ale nie hneď. Má čas.
Robí to pomaly a pokojne.
Lúče, ako prameň inšpirácie,
lejú sa do miestnosti.
Odpijem si z nich dúšok,
Aby som videl hlbšie.
No jasu pustim len s mierou.
Neunesiem tolko pravdy.
Harmónia ako cnosť,
sa rodí z nutnosti.
